Nicole Ven

Hľadanie práce je náročná záležitosť. Dostaneš nespočetné množstvo negatívnych odpovedí a musíš ísť ďalej. Ale kedy je ten moment, keď si povieš, že už máš dosť? Ako nájsť vysnívanú prácu?

Každý, kto hľadá prácu, je vnímaný ako kus produktu. Áno, kus, ani nie celý produkt. Ľudia sú vnímaní ako čísla, bez rešpektu zo strany náborárov. Väčšiny náborárov.

Keď som sa presťahovala do Londýna, hľadala som prácu, pretože som si myslela, že potrebujem niekoho, kto mi povie ÁNO. Kto mi dá šancu splniť si svoje sny. V skutočnosti som jediná osoba, ktorá môže splniť moje sny, ale v meste, kde nikoho nepoznáš, si vždy vyberieš cestu zamestnania. Na začiatku. Aj keď to nie je to, čo naozaj chceš.

Mala som problém získať osobné pohovory. Vždy, keď som spomenula, že som v Londýne len pár týždňov, mesiacov, už sa neozvali.

Keď som jednala priamo s HR oddelením a nie náborármi z agentúr, vždy ma pozvali na osobný pohovor. Bohužiaľ sa to stalo iba 3 krát.

Nebola som pre nich len číslo, bola som potenciálny zamestnanec a videli to hneď. Ale i tak si ma nevybrali.

Najväčší boj pri hľadaní práce je, že som od spoločností nepočula týždne, mesiace a niekedy nikdy. Byť taká vášnivá, motivovaná a poháňaná svojou prácou, ktorá je celoživotnou vášňou – videografiou, a nemôcť naplno využiť svoj potenciál každý deň, bolo pre mňa neuveriteľne bolestivé. Ako kreatívec chcem a potrebujem cítiť, že som potrebná, moje služby, moja kreativita je potrebná a užitočná pre ostatných.

Byť nezamestnaná ma robilo úplne prázdnou osobou, pretože moja práca pre mňa znamenala všetko. Bola som kariéristka, mohli by ste povedať. Takže nemať prácu a šancu dokázať svoje zručnosti a tvrdú prácu, bolo veľmi frustrujúce.

Bola som ochotná pracovať 24/7 bez spánku. Už som to robila predtým a ťažko nájdete niekoho, kto môže pracovať nepretržite a vyzerať, akoby to bolo nič. Vždy som verila, že moje pracovné etiky sú veľmi silné a nie tak často videné u iných ľudí. Teraz keď mám 33 mi došlo, že to bola trochu blbosť. HAHA.

Ale pri hľadaní práce a neúspechu sa cítite ako úplná strata priestoru. Ako zlyhanie. A začnete o sebe veľmi ľahko pochybovať. Prakticky vám každý hovorí, že nie ste dosť dobrá. Držíte sa a hovoríte si, že to nie je pravda, ale keď vám 500 spoločností povie, že nie ste dosť dobrá, je naozaj ťažké nezačať o sebe pochybovať.

Je to už 6 rokov od mojeho hľadania práce a preto retrospektívne chcem povedať dôvod, prečo som si nemohla nájsť prácu. Niekedy je ťažké vidieť veci také aké sú. Bola som obrovský introvert a na pohľad veľmi vystrašená. Inými slovami veľmi nízke sebavedomie a vysoká mienka. Bolo to na mne určite hneď vidieť a počuť (pri telefonických pohovoroch, tých bolo asi 50).

Zároveň mi chýbalo veľa zručností. Bola som zameraná na natáčanie a zvuk, ale mala som medzery v strihu a marketingu. Napriek tomu som si myslela, že viem všetko.

Každopádne nakoniec to dopadlo dobre.

Preto sa chcem s vami podeliť o tento príbeh, pretože možno prechádzate tým istým. Nenašla som nikoho, kto by mi povedal, že ho odmietlo 500 spoločností. Okrem mňa. Tak som si myslela, že som naozaj jedno veľké zlyhanie.

Niektoré ponuky sú také zlé, že ich musíte odmietnuť

Musím spomenúť, že som niektoré ponuky odmietla, pretože boli podhodnotené a trochu podvodné. V zmysle, že mi bolo mnohokrát klamané počas pohovorov a prečo by som chcela pracovať pre ľudí, ktorí mi neustále klamú?

Cítite, že niečo je zlé na potenciálnom zamestnávateľovi? Keď máte ten zlý pocit v žalúdku, je lepšie odísť skôr, ako niečo podpíšete. Takže áno, niektoré spoločnosti mi povedali ÁNO, ale ponúkli mi minimálnu mzdu. Za 6 ročnú skúsenosť vo video produkcii malých a veľkých konferencií od Košíc až po Prahu je to dosť smiešne.

Moju prácu nemôže robiť hocikto. Natáčanie živých prenosov, zvučenie priestorov, živý strih a promo videa. Natáčala som aj slovenského prezidenta. Prečo potom minimálna mzda? Pretože Angličanov nezaujíma môj úspech mimo Británie.

Keď si myslíte, že to nemôže byť horšie

Jedného dňa som dokonca strávila celý deň prácou na projekte, pretože mi bolo sľúbené, že dostanem zmluvu do konca dňa. Natáčala som, strihala videá, robila veľa fotiek a dizajn počas 8 hodín.

Chcete počuť perličku? Majiteľ firmy stál vedľa mňa pri strihu so stopkami. Bez srandy. Stopoval za koľko postrihám video. Behom 20 minút som mala video postrihané. Bol veľmi spokojný, ale žiadal pár úprav. Potom odišiel.

Úpravy mi trvali 5 minút. Vrátil sa až o 20 a stopol stopky. Skonštatoval, že strih tohto videa mi trvalo 40 minút a to je strašne dlhý čas. Nemala som vôbec sebavedomie na to, aby som mu vysvetlila realitu.

Na konci dňa ma zavolali do kancelárie a povedali mi, že nemali čas pripraviť pre mňa zmluvu.

Povedali mi, aby som prišla aj zajtra. Frustrovaná som sa opýtala na konečné podmienky zmluvy, aby som svoj čas nemárnila aj na ďalší deň. Bolo mi povedané, že budem musieť pracovať aj cez Vianoce. Áno, celé Vianoce vrátane víkendu, pretože vtedy majú nával a môj kolega má dovolenku.

Zároveň mi povedali, že vzhľadom na to ako videli moju prácu, mi ponúknu nižšiu mzdu ako sme sa dohodli.

Ďalšia perlička bol pohovor s obrovskou celosvetovou firmou. Pracovná rola mala názov video producent. Tvorba a plánovanie video obsahu, dohliadanie na natáčanie a kvalitu produkcie. Najímanie kameramanov. Strih videí. Slušný plat a benefity.

Prešla som prvotným výberom a pred osobným pohovorom som mala telefonický pohovor so svojou potencionálnou budúcou šéfkou. Do smrti nezabudnem túto skúsenosť. Pani manažérka pri pohovore jedla. Fajn.

Ale čo ma dostalo bola otázka: „Ak sa bude natáčať v miestnosti a zrazu bude z chodby hluk, čo ako producent urobíte?“

Môj veľmi dobrý kamarát ma neskôr pobavil keď dodal: „A neopýtala sa ťa ešte z ktorej strany kamery je objektív?“

Urobila som asi na nich dojem, pretože ma zavolali na poslednú fázu výberu kde boli už iba 4 kandidáti. Nešla som tam. Mala som toho dosť. Celú dobu som komunikovala s asistentkou manažérky, ktorá neustále robila gramatické chyby v emailoch.

12 hodín pred posledným pohovorom mi poslala email, že mi zabudla poslať zadanie na zajtrajší projekt, ktorý mám priamo na mieste pred porotou vytvoriť. Zadanie bolo na dve A4 a nemalo absolútne nič spoločné s popisom danej pozície. Pri podrobnom čítaní sa názov roly zrazu volal „asistent strihača“.

Odpísala som na email, kde som si žiadala vysvetlenie. Odpoveď bola, že vzhľadom na dlhý výberový proces, požadovaná rola video producenta už nie je potrebná a preto ju nahradila iná pozícia. A za oveľa nižší plat.

To bola posledná kvapka mojej trpezlivosti. Áno, 500 firiem ma odmietlo a preto by som asi mala byť vďačná za akýkoľvek záujem, ale nie za cenu toho, že so mnou jednajú ako s idiotom.

Namiesto toho, aby som sa ľutovala, vzplanul vo mne oheň. Dodalo mi to odvahu.

Nikdy som si nemyslela, že sa stanem živnostníkom, pretože to vyžaduje, aby som predávala, získavala klientov, prebrala plnú zodpovednosť za celý biznis. A myslela som si, že to nedokážem.

Môj hnev ma presvedčil, že idem do toho. Idem na voľnú nohu. Ale myslela som si, že keď ma žiadna firma nechce zamestnať, ako získam klientov? Prečo by klienti chceli so mnou pracovať, keď nikto iný nechce?

To boli moje myšlienky. Ale musela som to dostať zo svojho systému. Začala som vytvárať svoju kompletnú online značku, prepracovala som úplne všetko, naučila som sa nové zručnosti a veci a začala som ich uvádzať do praxe. Začala som redizajnovať svoju webstránku a snažila som sa ju umiestniť na Google.

Kurzy soft skills, SEO, marketingu, blogovania, komunikácie, sebavedomia. Začala som točiť videá, v ktorých som bola ja ako vlogger. Prekonala som svoj strach z toho, že sa mi budú ľudia smiať. Veď viem vôbec dobre po anglicky? Vyzerám dobre na kamere?

Začala som sa sústrediť na novinky v strihu na sociálnych sieťach. Naučila som sa nový softvér na strih. Nové techniky strihu. To všetko za neuveriteľne krátky čas, skoro bez spánku. Preto trvalo iba necelý mesiac a našla som prvých klientov, ktorí boli maximálne spokojní.

Moje sebavedomie vystúpilo do nebies a to je ten moment, keď si naozaj myslíte, že môžete urobiť všetko, čo ste kedy chceli. Môžete to zrealizovať.

Po pol roku živnosti som na jednej akcii dostala pracovnú ponuku priamo na mieste od jedného podnikateľa, ktorý sa prezentoval ako milionár. Bohvie, ako to bolo v skutočnosti, ale viem, že robil prednášky po celom svete.

Nebola to jediná ponuka. Jeden z mojich klientov, súkromná vysoká škola, ktorá ma kontakty nielen v monarchii, ale aj v showbiznise mi ponúkla prácu na plný úväzok. A ešte jeden veľký klient sa ma snažil zlanáriť za dosť dobré peniaze, ale toho som odmietla tiež.

Pol roka dozadu by som bola ohromená a neváhala by som ani sekundu byť zamestnaná týmito firmami. Teraz som všetko zdvorilo odmietla.

Je to už 5 rokov a obhliadam späť s úsmevom. Ako živnostníčka som pracovala s viac ako 300 firmami vrátane BBC, British Police, Cambridge University, Channel 4, NATO, Daily Mail, Britský parlament, Sony, SEGA, Fremantle (Británia má talent, X-factor), Morgan Stanley a ďalší.

A viete čo ma na tom teší najviac? Že ma mnohí z nich pred 5 rokmi odmietli čo i len pozvať na pohovor.

Moju cestu ďalej môžete sledovať na TikToku alebo Instagrame.