Nicole Ven

Prečo tvorím videá? Videnia, lajky, virálny úspech? A čo tak jednoducho láska k tvorbe? Strihom videí som sa začala venovať už v 13 rokoch. Každopádne dnešný svet ma láka tvoriť iba pre virálny úspech. Každý sa ma pýta, koľko videní mám na to a to video.

Samozrejme, na druhej strane nechcem robiť videá, ktoré nikto neuvidí, ale počet videní nesmie rozhodovať o tom, či video chcem urobiť alebo nie.

Chcem vám povedať jeden príklad, ktorý mi otvoril oči. Video, ktoré bolo na YouTube úplný prepadák, ma skoro dostalo na Netflix.

Je to fakt iba o lajkoch a videniach?

V dnešnom preplnenom trhu sa kreatívci ako ja snažia o viditeľnosť. Je prirodzené túžiť po virálnom úspechu, byť uznaná a ocenená. Ale existuje znepokojujúci trend, kde umenie tvorby je zatienené honbou za lajkmi a zobrazeniami.

Ako často my, ako tvorcovia, posadnuto sledujeme analýzy na YouTube alebo počet sledovateľov na TikToku a Instagrame? Znamená táto posadnutosť koniec kreativity? Často premýšľam o videách, ktoré som nevytvorila, pretože som sa bála, že nezískajú dostatok zobrazení. Naopak, koľko videí som vytvorila len kvôli zobrazeniam, bez skutočného potešenia z procesu?

Ako vzniklo video pre Netflix?

Vráťme sa späť do roku 2020. Po vydržaní lockdownov prišiel ten krásny slnečný deň, keď som sa rozhodla prejsť z Ealingu do Wembley (zhruba 8 km). Spoločne s kamoškou sme sa vydali na túto cestu, poháňané mojou fascináciou pre majestátny štadión Wembley a prípravami na Euro 2020.

Napriek tomu, že som verila, že moje video sa stratí v mori podobného obsahu, videla som v tom perfektnú príležitosť na zdokonalenie mojich zručností počas lockdownu. Filmovala som všetko okolo nás, akoby to bola dôležitá úloha.

Ten deň bol dobrodružstvom — opálenie sa, delikátny obed a nakoniec príchod do Wembley, očarená vlajkami a atmosférou okolo Euro 2020.

Video som postrihala a nahrala na YouTube. Tri mesiace malo sotva nejaké zobrazenia. Dokonca som uvažovala o jeho vymazaní, ale nakoniec som to neurobila, pretože som do videa dala moju tvrdú prácu a vášeň.

Po 3 rokoch malo 14 zobrazení.

Nejde o to koľko ľudí uvidí moje video, ide o to kto sa pozerá

Jedného dňa som dostala email od produkčnej spoločnosti, ktorá mala záujem použiť moje zábery z Wembley pre dokument na Netflixe.

Pripomenulo mi to dôležitosť uchovávania originálnych záberov, pretože nikdy neviete, kedy sa môžu hodiť. A nehovoriac o celej pointe toho, že videá máme robiť z radosti a neriešiť či majú milión videní alebo 5.

Tento e-mail prišiel tak nečakane, že som si ho musela prečítať asi 5-krát. Produkčná spoločnosť mala záujem o pár mojich záberov do otvorenia ich dokumentu o Euro 2020 pre Netflix. Bolo to pre mňa obrovské povzbudenie vzhľadom na ťažké časy počas pandémie, keď mi všetky natáčania zrušili.

Nasledovali ďalšie konverzácie o mojom mene v titulkoch a dohoda bola uzavretá. Myšlienka, že moje meno bude ako kameramana spájané s Netflixom, čo znamená dostupnosť pre milióny ľudí na celom svete, ma úplne nadchla. To bolo nielen uznanie mojej práce, ale príbeh hodný zdieľania, možno aj v budúcej knihe.

Čo sa týka finančného ohodnotenia, nemyslite si, že som sa dostala do žiadneho veľkého zisku. Systém funguje tak, že ak ešte nemáte uznávané meno v odvetví, v podstate nedostanete veľa, pretože očakávaný „návrat“ spočíva v tom, že vaša práca dosiahne široké publikum a zvýši vašu viditeľnosť a reputáciu. Napriek tomu som si vydobila aspoň symbolický honorár pre kreatívca. Zaujíma ma, či uhádnete, koľko mi nakoniec súhlasili dať. Môžete tipovať v komentároch.

Rozprávky je koniec, či?

Mesiace plynuli bez ďalších správ. Keď som sa obrátila pre aktualizáciu, informovali ma, že zmeny v štruktúre filmového dokumentu znamenali, že moje zábery už nie sú potrebné. Sľúbili, že ma ponechajú v ich databáze pre budúce projekty, ale v tom momente to bolo všetko. Mysleli by ste, že budem sklamaná, ale nebola som.

Celá táto skúsenosť, hoci pominuteľná, bola neuveriteľne poučná. Posilnila moju vieru v samotnú tvorbu, pre radosť, ktorú prináša, bez ohľadu na to, či ju uvidí 14 ľudí alebo 14 miliónov. Ide o proces, bez ohľadu na jeho konečný dosah alebo uznanie.

Na druhej strane, ďalšie video, ktoré som spontánne vytvorila jedno ráno o 5:00, komentár k dokumentu „Tinder Swindler“, neočakávane dosiahlo 65 000 zobrazení behom 24 hodín, dokonca mi umožnilo konečne monetizovať môj YouTube kanál.

Tento úspech neprišiel z dôkladného plánovania alebo vysokých produkčných hodnôt, ale z pravého momentu inšpirácie a trochu dobrého načasovania. Nepovažujem toto video za formu umenia, ale môj štipľavý humor mu dodal iskru a natáčanie ma fakt bavilo.

Ďalším príkladom sú moje krátke filmy, ktoré točím pri rýchlej inšpirácii. Toto je video, ktoré mi ľudia najviac pochvália a komentujú.

Tieto skúsenosti ma naučili neoceniteľné lekcie.

Prvá: pravé umenie spočíva v radosti z tvorby, nie v číslach, ktoré generuje. Druhá: niekedy, tie najjednoduchšie videá, tie, ktoré prídu priamo zo srdca, sú tie, ktoré rezonujú najviac.

Oba tieto projekty, hoci sa líšia vo výsledkoch, vznikli z rovnakej vášne pre tvorbu videí. Slúžia ako pripomienka, že vo svete posadnutom metrikami, pravá podstata umenia zostáva v láske k remeslu.