Nicole Ven

Po noci plnej hlasného techna, ktoré mi nedalo spať, som sa vydala na ďalšiu etapu Camino. Unavená, ale odhodlaná, som prešla od mestského hluku k pokojným viniciam, kde ma obklopovalo sladké hrozno nad hlavou. Cesta plná kontrastov, nečakaných momentov a banánov, ktoré mi ušli pred nosom, mi pripomenula, že Španielsko je krajina plná prekvapení. A to všetko sa deje, kým sa […]

Po noci bez spánku, hluku generátora a bolestivom pľuzgieri som sa ocitla v 4-hviezdičkovom hoteli, kde som si miesto luxusného jedla dopriavala bagetu s paštétou. K tomu nechýbali nečakané situácie – sušené čerešne a rozhovor s recepčným, ktorý asi neveril, že si môžem dovoliť tento hotel. Ako skončil môj deň plný kontrastov medzi luxusom a realitou?

Na 9. deň Camino som vyrazila ešte za tmy, prešla malebnými kopcami s výhľadom na Atlantik a zažila nečakané stretnutia. Cesta bola plná kontrastov – od lahodného pohára Riojy až po šokujúce odhalenie, ktoré ma doslova zastavilo v pohybe. Tento deň sa stal mixom radosti a fyzickej výzvy, ktorá ma prinútila premýšľať, čo ešte Camino pre mňa pripravilo…

Na ôsmy deň Camino som prešla 15 km s boľavými nohami a batohom, ktorý mi drvil ramená, aby som sa dostala do Porriňa, kde ma čakalo ubytko za 14 eur s raňajkami. Po ceste som prečkala španielsku siestu (keď je všetko zatvorené, a vy umierate od hladu), dala si kávu a pizza bola moja jediná možnosť. Fyzicky ma Camino ničí – pľuzgiere, bolesť, kopce – ale psychicky ma […]

Navštívila som britský parlament, no nie ako turista, ale aby som školila zamestnancov na tému tvorby videí pre sociálne siete. Prekvapilo ma, akí mladí boli zamestnanci oddelenia, kde som školila, a tiež chlad v jedálni, kde sa nekúrilo a všetci jedli vo vetrovkách. Na výber bolo skromné jedlo, čo kontrastovalo s luxusnou firemnou jedálňou Fremantle, kde som školila […]

Ľudia sú rýchli v zanechávaní negatívnych komentárov, ale keď majú povedať niečo pekné, často sa im nechce. Môj najnovší a obľúbený komentár pod jedným z mojich blogov pochádza od staršieho pána, ktorý večer nemal čo robiť.

Počas tejto časti mojej cesty na Camino de Santiago som zažívala fyzické utrpenie, aké som si nevedela predstaviť – od pľuzgierov až po neznesiteľné bolesti svalov. Každý krok bol boj, často som sa musela zastavovať, aby som sa nezrútila. Moje topánky mi ničili nohy, až kým som náhodou nenatrafila na topánky, ktoré niekto nechal v albergue – ako odpoveď na moje prosby. […]

Na piaty deň púte do Santiaga ma prepadla nervozita a únava z neustáleho hluku v hoteli. Ráno som vyrazila do úplnej tmy, prechádzajúc cez rímsky most. Cesta sa stala nebezpečnou, keď som v lese bez svetla a čelovky začala pochybovať o bezpečnosti. Strach mi zablokoval logické myslenie, no práve v najtemnejšom momente sa objavili dve Slovenky s čelovkou, ktoré ma zachránili. […]

Na štvrtý deň púte do Santiago de Compostela sa po náročnom predchádzajúcom dni prebúdzam s bolestivými nohami a v ťažkej fyzickej i duševnej nepohode. Napriek tomu, že mám pred sebou len 12 kilometrov, každým krokom cítim rastúcu bolesť a pochybnosti. Fyzické utrpenie mi postupne odhaľuje hlboko potlačené pocity a myšlienky, o ktorých som ani netušila, že ma trápia. […]

Dneska to má byť príjemná zmena. Iba 15 kilometrov. Včera som si všimla v meste šípky, takže viem presne, kde dnes začať. Dnes sú na rade tenisky, avšak moje nohy sú tak opuchnuté, že ich mám minimálne o číslo väčšie. Vyzerajú na nepoznanie.