Nicole Ven

Ak dievča z Prešova navštívi britský parlament, všetko je možné. A hlavne keď som tam nešla na exkurziu, ale školiť zamestnancov na tvorbu videí na sociálne siete. Keď žijete v Londýne pár rokov, už nemáte ten faktor prekvapenia a ohúrenia. Každopádne som sa musela trochu pousmiať, keď som išla cez letiskový skener pri vstupe a hovorila som si:

„Čo tu asi tá holka z Prešova robí? Školí Britov v ich vlastnom parlamente.“

Bolo to moje druhé školenie v britskom parlamente, ale tentoraz iné oddelenie a iná budova. Bolo to hneď oproti Westminsteru. Škoda.

Čo ma prekvapilo ako prvé, bol priemerný vek zamestnancov v oboch prípadoch – zhruba maximálne 30 rokov. Viem, že sociálne siete a natáčanie sú momentálne hlavne parketa mladých, generácie Z, ale až tak? Všetkých starších zamestnancov v marketingovom oddelení asi vyhodili, alebo som bola v oddelení pre mladých?

Veľmi príjemní, milí, vtipní ľudia a veľmi stará, architektonicky uchvatná budova. Zvonku to vyzeralo celkom nenápadne, ale zvnútra to bolo samé krásne drevo a honosné dvere, chodby.

Školenie sa volalo Natáčanie so smartfónom. V dnešnej dobe si veľa ľudí neuvedomuje, aký úžasný nástroj majú vo vrecku na tvorbu celkom dobrých videí. Niekedy až priam úžasných.

Samozrejme, záleží na kvalite zvuku, dostatočnom svetle a pochopení hlavných nastavení v smartfóne pre čo najlepšiu kvalitu. Tým všetkým v školení prechádzame a okolo 12:30 ideme na obed, pred tým, ako budeme celé popoludnie natáčať a aplikovať, čo sme sa naučili. Respektíve, čo som ich naučila.

Keď sme išli na obed, povedali mi, vezmite si vetrovku. Bol december a celkom zima. Myslela som si, že obed je v inej budove. Zišli sme do podzemia, kde bola jedáleň. Nekúrilo sa tam vôbec. Zamestnanci obedovali vo vetrovkách, niektorí aj v šáloch a čapiciach. Bola som trochu prekvapená, pretože existujú podmienky na pracovné prostredie zo zákona a ľudia, ktorí tam obedujú, síce v tej chvíli nepracujú, ale čo personál?

Zmätene som sa zaradila do radu a prezerala si, čo majú v ponuke. Samozrejme, jedlo ste si museli kúpiť, čo je skoro všade normálne. Akurát asi mesiac predtým som školila vo firme Fremantle. To sú tí, čo robia Británia má talent, X Factor, Love Island a podobne. Všetko so Simonom Cowellom a skoro všetky reality shows.

Firma mala obrovskú budovu v centre Londýna a jedáleň veľkú ako v 5-hviezdičkovom hoteli. Podávali sa tam raňajky od výmyslu sveta a obed so 6 rôznymi jedlami pre všetky možné diéty a alergikov. Všetko zadarmo pre každého.

Tu ale nie som v komerčne úspešnej firme, ale v britskom parlamente! Na výber boli 3 jedlá a ani jedno z nich nemalo vysokú nutričnú hodnotu. Typicky anglický štýl – čím menej zeleniny, tým chutnejšie. Rybí koláč, takzvaný fish cake, obaľovaná ryba, niečo ako rybie prsty, k tomu zemiaky. Potom cestoviny a nakoniec bageta. Aspoň to bolo lacné.

Sedeli sme, jedli a po 20 minútach som sa už trochu začala triasť. Predsa len, ak len sedíte v chladnej miestnosti, je vám o to väčšia zima. Určite šetria, aby ukázali, že peniaze idú ľuďom, ktorí to potrebujú, a nie na zbytočnosti.

Akurát sme boli obklopení obrazovkami z každej strany, kde sa nonstop premietalo, čo sa deje v parlamente. Proste priority.