Nicole Ven

Túto vetu počúvam stále. Nielen od Slovákov, ale aj od Čechov, Britov, či iných národností. Zaujímavé však je, že keď si sadnete za stôl s ľuďmi z rôznych krajín, vždy sa pretekajú, ktorá krajina je „najhoršia“. Taliani povedia: „My máme hrozný vzdelávací systém.“ Španieli na to: „Nie, to my!“ A Slovák? „U nás nič nefunguje, naša vláda je katastrofa, ceny sú vysoké iba u nás, platy sú nízke, všetci ich majú vyššie.“

Počula som už všetko. Netuším, ako sa tento psychologický fenomén volá, ale evidentne ním trpí mnoho krajín.

Ak by som však mala generalizovať, od Američanov počúvam opak: „Naša krajina je najlepšia na svete.“ My ich za to často zhadzujeme, že sú namyslení a slepí, a čiastočne je to pravda. Zároveň si však myslím, že by sme si z nich mohli vziať príklad. Prečo stále nadávať na svoju krajinu a hanbiť sa za ňu, akoby to bola vstupenka do klubu „cool ľudí“?

V kútiku duše každý, kto sa tu narodil, miluje Slovensko. Tatry sú naša pýcha, krajina je nádherná, ľudia sú milí a majú silné hodnoty. Nie všetko funguje ideálne, ale počúvať nekonečné sťažnosti od tých, ktorí nikdy nežili inde, a iba zo správ alebo sociálnych sietí usudzujú, že inde je lepšie, mi príde zbytočné.

Žila som tri roky v Dánsku, päť rokov v Česku, šesť rokov vo Veľkej Británii, tri mesiace v Taliansku a, samozrejme, zvyšok života na Slovensku. Radšej by som sa sústredila na to, čo je na Slovensku dobré, než na to, čo je zlé.

Ak inak nedáte, tak sa spýtam: Nie ste radi, že Slovensko nemá podmienky na masívny príliv turistov a nelegálnych migrantov ako Británia či Taliansko? Nie ste radi, že máme relatívne nízku kriminalitu, ak to porovnám s vyspelými krajinami? Áno, severské štáty majú ešte nižšiu kriminalitu, ale teroristické útoky sú tam zas iný príbeh.

V Londýne nám odporúčali nevytiahnuť mobil na verejnosti. Ak mi neveríte, skúste to a počítajte sekundy, kým vám ho z ruky nevytrhne cyklista alebo zlodej na skútri. Bývala som v údajne bezpečnej štvrti, ale dvaja moji susedia boli dobodaní nožom, ďalší poliatí kyselinou. Hitom v našej oblasti bola kuša, ktorou jeden sused naháňal svoju bývalú.

Na Slovensku máme povolené zbrane a, áno, občas sa stane, že sa strieľa aj na predsedu vlády. Ale keď som v Británii išla kúpiť žiletky na holenie nôh a pýtali si odo mňa občiansky preukaz, povedala som si, že toto je už vážne cez čiaru. A k tomu žiadne obranné prostriedky pre ženy, len píšťalka. Super, vďaka!

Podmienky na podnikanie a prácu sú v Británii lepšie, o tom niet pochýb. Odvody sú nižšie, vybavovanie jednoduchšie, práce je veľa. Ale politická situácia? Myslíte, že len na Slovensku je to cirkus? Británia vystriedala troch premiérov za pár mesiacov, štrajky vodičov metra a vlakov paralyzujú krajinu každé dva týždne, a vláda s tým nič nerobí. Jediná, ktorá mala odvahu niečo také riešiť, bola Margaret Thatcher.

A áno, aj oni mali štrajk v zdravotníctve kedy štrajkovali vodiči sanitiek. Keď už som pri sanitkách, bola som pri tom ako sa starší pán pošmykol na chodníku a udrel si hlavu. Sanitka prišla o 48 minút. A to nebol žiadny štrajk. Keď môj kamarát volal doktorovi, aby sa u neho objednal na vyšetrenie a testy pre nesmierne bolesti chrbta a horúčky, povedali mu, že najbližší termín u obvodného lekára je o 3 mesiace.

A čo naše „rozpredané Slovensko“? A čo Británia, ktorá predala svoje najväčšie letisko Saudskej Arábii, alebo polovicu Londýna Číne a USA? Alebo Česko, ktoré predalo svoju pýchu – Škodovku – Nemcom?

Slovenské školstvo? Vysoké školy sú naozaj nič moc v porovnaní so svetom, ale základné a stredné sú na prekvapivo dobrej úrovni. A čo Rumunsko, ktoré si mnohí považujú za „pod nami“? Ich deti majú na školách povinnú angličtinu a programovanie. Každý Rumun, ktorého som stretla pri štúdiu na vysokej škole v Dánsku, aj ten z poslednej chudobnej dediny mal neuveriteľne vycibrenú angličtinu.

Taliani, ktorí sú vnímaní ako rozvinutá krajina, chodia za prácou na Slovensko. To je šok, že? Áno, majú vlaky, ktoré dosahujú rýchlosť cez 300 km za hodinu, ale väčšinou idú cez Rím. V zbytku krajiny je transport tak zastaralý, že Vám trvá 12 hodín prejsť 550 kilometrov.

A teraz otázka: Máme sa naozaj tak zle? Väčšina Slovákov má dve autá v rodine, umývačky riadu, televízory, dovolenky, plné chladničky a darčeky pod stromčekom. Moja babka s minimálnym dôchodkom dokázala vždy uvariť pre všetkých, nasporiť na vnúčatá, posielať peniaze do Afriky a ešte si podať športku.

A čo naša šikovnosť? V Británii som videla kurzy zavárania uhoriek za stovky eur. Pre nich je to neuveriteľný nový trend, že si môžu ovocie a zeleninu zavariť na zimu a týmto spôsobom ušetriť. Samozrejme, až po zaplatení drahého kurzu. My to robíme celé generácie a ani to neberieme ako niečo výnimočné.

Slovensko má svoje problémy, ale v globálnom kontexte si nevedieme vôbec zle. Namiesto večného sťažovania sa radšej pozrime na to, čo máme. Nie je všetko ideálne, ale naozaj je to také zlé, ako si často myslíme? Skúsme byť na Slovensko trochu hrdí.

Youtube
Instagram
TikTok