Nicole Ven

Ľudia sú rýchli v zanechávaní negatívnych komentárov, ale keď majú povedať niečo pekné, často sa im nechce. Môj najnovší a obľúbený komentár pod jedným z mojich blogov pochádza od staršieho pána, ktorý večer nemal čo robiť.

Komentár pridal o 22:52, a o 7 minút neskôr pridal ďalší. Čo robil tých 7 minút? Premýšľal o mne? O tej hroznej žene? Tento pán pridal takmer 2000 komentárov na pravda.sk a tipla by som si, že ani jeden nie je pozitívny.

Kritizovať je najjednoduchšie. Internet ma už nazval rôznymi menami a nadávkami, a ako žena sa denne stretávam s komentármi typu „nevydatá, bezdetná, tučná krava“. Zvykla som si, a môžete mi písať, čo len chcete, nemá to žiadny vplyv na moju náladu. Som vyrovnaná a veľmi spokojná s tým, ako žijem svoj život, a preto chcem týmto ľuďom poďakovať za zvyšovanie mojich ratingov.

Kontext komentára bol v tom, že som publikovala článok o mojej ceste Camino de Santiago. Opisovala som, ako som sa nepripravila dostatočne a veľmi ma boleli nohy. Áno, nepripravila som sa dostatočne, tak ako napríklad Radek Jaroš, ktorý vyšiel na všetky osemtisícovky v Himalájach a kvôli podcenneniu obuvi prišiel o prsty na nohách. Alebo bežec maratónu, ktorý skolabuje uprostred preteku a skončí v nemocnici.

Starší pán podotkol aj to, že som si vzala tabletky proti bolesti. Futbalisti a iní športovci majú posledné roky kariéry bolesti počas každého zápasu aj tréningu, a napriek tomu pokračujú v športe. Často používajú protibolestné injekcie a iné prostriedky, aby mohli zápasy odohrať. To je ale odvaha, láska k športu a hrdinstvo. Ak to však urobím ja, som hlúpa žena.

Čo hovoria nenávistné komentáre?

Nazval ťa niekto škaredou? Tučnou? Hlúpou? Neschopnou? Starou? Ako to zvládnuť? Jasné, dá sa to jednoducho vymazať, ale akonáhle si to prečítala, už sa to nedá neprečítať. Bežná rada od influencerov alebo populárnych ľudí je uvedomiť si, že každý, kto píše nenávistné komentáre, musí mať veľmi smutný život, keď trávi čas takto. Máš vraj cítiť ľútosť voči nim.

Aj keď je to pravda, mne osobne to nepomohlo. Teoreticky je to skvelá rada, ale v praxi mi to lepší pocit neprinieslo.

Musela som nájsť lepší spôsob, hlavne potom, čo sa niektoré moje videá na TikToku stali virálne. Neboj sa, riešenie existuje, ale je to o niečo hlbšie, než sa zdá. Dovoľ mi to vysvetliť na pár príkladoch.

Ovládaj svoj vnútorný hlas

Podstatou je toto: Ak nie si na seba príliš tvrdá, ak tvoj vnútorný hlas neustále nehovorí, že si neschopná, vždy chodíš neskoro, hlúpa, tučná, škaredá, lenivá—poznáš tento hlas? Zabudla si niečo kúpiť v obchode? Hlúpa chyba a ten hlas automaticky povie: „Bože, som debil, som taká hlúpa.“

Pre mňa je to vtedy, keď sa občas prejem a potom je mi ťažko. Poviem si: „Si také prasa; vždy to takto dopadne.“ Moje nenávistné komentáre sú väčšinou o mojej váhe, takže keď mi cudzí človek povedal to isté, čo som si hovorila ja sama—že som prasa—bolelo to, lebo som mu verila.

Keď mi člen rodiny povedal, že by som mala sledovať, čo jem, alebo keď sa ma kamarátka spýtala, či som pribrala, a potom cudzí človek na TikToku komentoval moje video slovami, že som „tučné prasa“, bolo ťažké tomu neveriť. Samozrejme, záleží aj na tom, ako je to povedané. Takže som si musela zmeniť svoj vnútorný hlas, aby bol ku mne láskavejší. Ale tiež musím pokračovať v snahe zlepšiť sa. Nemôžem nič nerobiť a povedať si: „Mám to v génoch, toto som ja.“ Nie.

Moje telo má okolo 10-14 kíl čistého tuku, a to je fakt. Ale robím s tým niečo? Snažím sa? Snažila som sa? Áno. A som na seba hrdá. Snažím sa naozaj, a ak ešte nevidím výsledky, musím jednoducho pokračovať. Takže keď hater komentuje, že som tučná, má pravdu. Ale mne to nevadí, lebo sa snažím. Nikto nie je dokonalý; každý má svoje nedostatky—práve tie tvoria náš príbeh.

Niektorí haters komentovali moje videá na YouTube, že som neschopná a neviem, o čom hovorím. Pozrime sa na fakty. Osobne som vyškolila viac ako 1 500 ľudí, vrátane členov britského parlamentu a niektorých spoločností z Fortune 500, s veľmi dobrými hodnoteniami. Mám 5 000 odberateľov na YouTube, ktorí si vážia môj obsah. Mám 13 000 sledovateľov na TikToku, ktorí majú radi, čo robím a ako to robím. Takže, má tento hater pravdu? Nie. Koniec príbehu. 

Ľudia online si tiež môžu vziať na mušku tvoj prízvuk alebo spôsob, akým hovoríš. Môžu ti vytknúť aj najmenšie detaily toho, čo robíš alebo čo hovoríš, a začneš premýšľať: „Naozaj to robím? Je to pre moje publikum otravné?“ Opäť, môže to byť otravné naozaj, alebo to môže byť niečo, čo ťa robí jedinečnou.

Bránia ti haters v publikovaní?

Jedna z mojich klientok, ktorej pomáham s podcastom, mi počas našej online konzultácie povedala, že už nechce uverejňovať videá na Facebooku. Povedala som jej, že to nie je dobrý nápad, pretože Facebook je základná platforma na propagáciu jej podcastu pre viac staršie ženy. Povedala, že dostala komentár, ktorý jej deň len zhoršil. Osoba napísala: „Prečo by som mal počúvať dve staré škaredé babky?“ Bol to prvý a jediný komentár pod týmto videom. Moja klientka bola rozrušená. Povedala som jej, že ten komentár bol úplne hlúpy a nepravdivý.

Po prvé, nikto nikoho nenúti počúvať niečo na internete. Na internet idete a kliknete na to, čo vás zaujíma. Áno, niektoré veci ti algoritmus ponúka, ale vždy môžeš prejsť ďalej. A po druhé, inteligencia tejto osoby jasne ukazuje, že nepatrí do cieľového publika podcastu, takže nie, vlastne by nemala počúvať.

Po tretie, byť starý je subjektívne. Mám 33 rokov; niekedy sa cítim ako 90, inokedy ako 16. Byť vedecky starý znamená, že máš životné skúsenosti, múdrosť a vedomosti. A nakoniec, škaredosť je tiež subjektívna. Pozri sa do zrkadla a opýtaj sa svojho vnútorného hlasu: „Som škaredá?“ Tvoj láskavý hlas, ten, ktorý si vytrénovala, ti odpovie: „Nie, si krásna.“ Pretože si. Ako povedal Freddie Mercury: „Túto ďalšiu pieseň chcem venovať len krásnym ľuďom, a to znamená vám všetkým.“