Nicole Ven

Zarezervovala som si svoje prvé Airbnb, hurá! Vybrala som niekoho s hodnotením 4,72. Nehnuteľnosť má hodnotenie 4,92. Čo by sa mohlo pokaziť?
Krásna veľkolepá stredoveká dedina v Kalábrii, Taliansko. Pozerám sa z môjho balkóna na výhľad, keď toto píšem, a nemôžem sa ho nabažiť. Taktiež preto, že nemôžem fyzicky ísť k moru. Je deň 2 a som uviaznutá.

Začnem od začiatku.

Hľadanie môjho prvého Airbnb

Hľadala som miesto uprostred ničoho s krásnym výhľadom z balkóna, aby som mohla písať knihy, natáčať úžasné videá, online kurzy a pracovať na mojom biznise. Našla som toto nádherné miesto: stredovekú dedinu uprostred ničoho. Najbližšie mestečko je vzdialené 6 km. Úžasné, pomyslela som si. Budem nútená každý deň chodiť alebo bicyklovať a dostanem sa do formy pred mojím Camino de Santiago.

Pozrela som sa na popis od hostiteľa a bolo tam napísané, že sú k dispozícii bicykle, navyše pridali fotky hostí na bicykli. A bicykle zaparkované pred nehnuteľnosťou. Potrebujem viac dôkazov?

Kontaktovala som hostiteľa, aby som mu povedala, že nemám auto, a spýtala sa, či to je problém. Odpovedal, že doporučuje mať auto, ale je tam aj autobus.

Odpovedala som, že by som rada chodila pešo alebo používala dostupné bicykle na presúvanie sa po okolí. Odpoveď znela pozitívne spolu s odkazom na blízke možnosti na objavovanie pešo. Ihneď som si miesto zarezervovala na 45 dní.

Mesiac pred mojím check-inom som znova kontaktovala hostiteľa, aby som mu pripomenula, že nemám auto a potrebujem sa tam dostať verejnou dopravou. Bol veľmi nápomocný pri organizovaní dopravy.
Mala som vodiča a keď sme sa blížili k dedine, videla som, aká strmá a úzka je cesta posledný kilometer. Na Google Maps to takto nevyzeralo! Pomyslela som si, že tu určite nemôžem chodiť pešo. Takže bicykel bol jediná možnosť, aj keď stále dosť nebezpečná, ale zvládnuteľná.

Príchod na moje Airbnb

Prišla som okolo 21:00 a bola som dosť vyčerpaná. Byt sa mi páčil. Nie všetko bolo podľa popisu, ale to som očakávala. Hlavná bola čistota a funkčnosť. A nádherný výhľad.

Hostiteľov otec bol milý, aj keď s nulovou angličtinou, a skontroloval, či je všetko v poriadku a poprial mi dobrú noc. Hneď na to som dostala správu od Airbnb hostiteľa, ktorý sa uisťoval, že som okej. Odpovedala som, že je všetko dobré, a pýtala som sa na bicykel, aby som mohla preskúmať okolie na druhý deň. Hlavne more. Žiadna odpoveď.

Bola som trochu znepokojená, ale šla som spať.

Môj plán bol vždy chodiť pešo, ak by bol problém s bicyklom, ale po tom, čo som videla cestu, som vedela, že tu určite nemôžem chodiť pešo. Myslela som si, že ak to hostiteľ vie a nepovedal mi to, určite musí byť aj cesta pre chodcov.

Po 4 pokusoch som to vzdala

Na druhý deň stále žiadna odpoveď, tak som sa rozhodla skúsiť objaviť cestu sama. Pokúsila som sa použiť rovnakú cestu a zistiť, čo sa stane. V podstate to bola otázka života a smrti spolu s autami trúbiacimi na mňa. Po asi 1 km som si uvedomila, že to nie je dobrý nápad.

Vrátila som sa späť do svojho apartmánu a obdivovala more z diaľky. Po hodine som sa rozhodla urobiť ďalší pokus. Google Maps na mojom notebooku mi ukázali alternatívnu trasu. Zdalo sa to trochu pochybné, pretože verzia na mojom mobile mi to vôbec neukázala, ale nemala som na výber.

Po ceste som si všimla autobusovú zastávku a myslela som si, že to je najhorší scenár, ak všetko ostatné zlyhá. Pokračovala som v ceste a bolo to nádherné. Nikdy v živote som nevidela tak veľký divo rastúci kaktus. Tiež citrónovníky! Aloe vera všade naokolo.

Po chvíli som odbočila a áno, bolo to dosť pochybné. Vyzeralo to ako niekoho obrovská a divoká záhrada. A aj bola. Po asi 500 metroch som si uvedomila, že nemôžem pokračovať, pretože všetko rástlo a blokovalo cestu. Vrátila som sa späť „domov“.

A čo autobus?

Skontrolovala som autobusy, aby som si zlepšila náladu. Mala som toho dosť. Len som chcela vidieť more a poriadne sa v ňom vykúpať. Autobus premáva každé 2-3 hodiny do 17:45. Nasledujúci išiel o 45 minút. Myslela som si, že tiež potrebujem skontrolovať autobus späť. Zistila som, že posledný späť je o 15:45. To sa nezdalo ako dobrý obchod. Bonus, autobus premáva len cez pracovné dni.

Po ďalšom výskume online som zistila, že informácie na zastávke su mylné. Autobus chodí každý deň okrem nedele. Posledný o 17:45. Chcela som kúpiť lístky online, ale spiatočná cesta mi ukazovala hlášku: „žiadne lístky nie sú k dispozícii v tento deň“.

Uvedomila som si, že sa stávam uviaznutou. Skontrolovala som Google Maps znova a uvedomila som si, že som naposledy odbočila priskoro. Myslela som si, že to je ono! Idem k moru! Vyšla som na cestu, bolo menej áut, ale stále som sa necítila dobre, keď ma míňali. Všetky ostatné ľavé odbočky mali okolo seba ploty. A z dobrého dôvodu, všetko bolo také strmé plné stromov a skál. Nie, ďakujem!

Čo teraz?

Vrátila som sa do môjho Airbnb, skontrolovala správy a stále nič. Dávam tomu 24 hodín. Nechcem spôsobiť problémy, pretože sa mi to miesto páči. Len chcem byť voľná a cestovať ako chcem. Premýšľam, prečo mi hostiteľ nepovedal, že nemôžem chodiť pešo z môjho apartmánu k moru? Toto je čistá dezinformácia, rovnako ako to, že na mieste nie sú žiadne bicykle. Potenciálne by som mohla ľahko dostať vrátenie peňazí, pretože som uviaznutá uprostred najstrmších kopcov, aké som videla.

Ale znova, všetko ostatné je skvelé a chcem zostať, ale stojí to za to? Idem znova poslať správu hostiteľovi a potom uvidím, čo sa stane.

Deň 6

Medzitým som dostala odpoveď od hostiteľa, ktorý ma uistil, že bicykel bude k dispozícii od ďalšieho týždňa.

Žiadala som bicykel aj od hostiteľovho otca, ktorý jeden vybral z garáže. Taká radosť! Až na to, že mal sfúknuté gumy. Informácia bola, že to opraví „domare“ čo znamená zajtra.

Na druhý deň bol bicykel pristavený pred mojimi dverami, ale stále mal sfúknuté gumy. Už som začínala mať nervy. Som slušné dievča, ale som z Východu, takže pozor na mňa. Netrápi ma, že v Kalábrii je všade mafia, chcem môj bicykel!

Celý deň sa nič nedialo. Na šiesty deň ráno som napísala hostiteľovi, že nemienim už viac čakať na niečo čo malo byť nachystané pred mojím príchodom. Konečne mu došlo, že som na hrane vrátenia peňazí a odpísal mi za 2 hodiny, že bicykel bude dnes poobede.

Ani som mu neverila, ale o 16 hodine boli pred mojimi dverami dva bicykle, obe funkčné a pripravené k použitiu. Práve sa chystám na moju prvú jazdu k moru. Držte mi palce!

Môžete sledovať moju cestu na mojom Instagrame @nicole_ven, Youtube alebo TikToku.